Aké boli podmienky rastu miest, dedín a jednotlivých oblastí Slovenska v stredoveku a v ranom novoveku či v podmienkach uhorského kapitalizmu? V zásade sa neodlišovali od tých dnešných - dobrá dopravná poloha a dostupnosť, napr. na obchodnej ceste, blízkosť surovín, kvalifikovaná pracovná sila, šikovnosť miestnych obyvateľov, ktorá sa prejavila v remeslách a v neposlednom rade aj politické rozhodnutia - povýšenie sídla na slobodné kráľovské mesto, získanie okresného, župného úradu alebo naopak - jeho odňatie, čo malo negatívny vplyv, podobne ako vojnové konflikty a živelné pohromy. V minulosti bolo dôležité aj to, či sa v okolí nachádzala úrodná pôda na pestovanie plodín a viniča. Novším faktorom pozitívne vplývajúcim na rozvoj miest je turistický ruch.
Len veľmi ťažko nájdeme splnenie všetkých podmienok na príklade jedného sídla, prosperujúce mestá často spĺňali len jednu a pri zmene podmienok nastal ich rýchly úpadok.
Výhodná poloha na obchodných cestách podnietila rozvoj všetkých našich veľkých miest. Bratislava, Trnava, Žilina, Prešov, Košice a mnohé iné ťažili z lokality, v ktorej sa nachádzajú, pretože podmieňovala rozvoj obchodu a remesiel. Obchodné trasy sa však rokmi menili a niektoré mestá, ktoré ležali pôvodne na nich, sa ocitli mimo nových ciest. Príkladom je na východnom Slovensku Bardejov, Levoča, Kežmarok, Sabinov, do istej miery aj Košice a Prešov, na západnom čiastočne Nitra, ktorú obišla známa česká cesta smerujúca z Budína cez Trnavu do Prahy. Cez Prešov a Košice viedla medzinárodná obchodná cesta z prístavov v Baltskom mori cez Toruň a Krakov do Sedmohradska. Košice boli v tomto období najväčším mestom na Slovensku, svojím významom prevyšovali Bratislavu, čoho dôkazom je množstvo historických pamiatok. Zámorskými objavmi a vpádom Turkov sa úplne zmenili pomery a kedysi významná trasa sa premenila na obyčajnú miestnu. Prišlo k narušeniu obchodovania a k ekonomickemu poklesu. Do toho sa pripadali stavovské povstania, ktoré zavŕšili úpadok východoslovenských miest.
V 19. storočí sa veľa očakávalo od výstavby železníc. Na východnom Slovensku však bol ich ekonomický prínos nejednoznačný. Kým Košiciam priniesla železnica nový impulz k rozvoju a Poprad zmenila z dediny na mesto, v Prešove a v Bardejove sa výrazné hospodárske oživenie neprejavilo. Na Zemplíne, ktorý patril spolu s Kysucami a Oravou k najzaostalejším častiam Slovenska bez väčšiho mesta počas celého stredoveku a raného novoveku, nenastala po výstavbe železničnej trate v r. 1871 žiadna veľká zmena, zlepšenie a obyvatelia odtiaľto masovo odchádzali do Ameriky. Obídenie hlavnej železničnej trasy prehĺbil úpadok Levoče, ktorá už po stavovských povstaniach nevedela obnoviť svoju niekdajšiu slávu. Táto trať obišla aj Kežmarok. Susedný Poprad, ktorý spolu s Krompachmi z polohy na železničnej križovatke vyťažil maximum, predbehol Kežmarok v hospodárskom raste.
Nie vždy bola dobrá dopravná poloha zárukou rozvoja. Zvolen a Žilina ležali vždy na významnej križovatke ciest a napriek tomu hlavne Zvolen až do výstavby železnice patril iba k malým sídlam. Žilina tiež zažila po stredovekom a ranonovovekom rozvoji stagnáciu v 18. a 19. storočí a svoju vynikajúcu polohu naplno využila až po roku 1870, keď sa stala železničným uzlom a priemyselným centrom. Neďaleké Vrútky po výstavbe železničných opravovní zaznamenali zvýšenie počtu obyvateľov až 10. násobne, veľký prírastok zaznamenal aj Zvolen, Lučenec a najmä Ružomberok, v ktorom vyrástlo viacero tovární. Dá sa povedať, že výstavba železníc a priemyselná revolúcia priniesla strednému Slovensku väčší rozvoj ako východnému.
Najväčší rast už aj vtedy ale zaznamenala Bratislava a to pritom ani nebola hlavným mestom. Jej potenciál na ekonomický rast bol najväčší a dopravná poloha, dostupnosť najlepšia, i v tomto období bola najbližšie k zahraničným investrom, ktorý tu aj najviac investovali. Po vzniku Česko - Slovenska sa k tomu stala Bratislava aj administratívnym centrom, metropolou a práve toto politické rozhodnutie definitívne znamenalo, že sa stala najvyspelejším mestom na Slovensku.
Spomenul som už stavovské povstania ako politický faktor, ktorý negatívne ovplyvnil rozvoj slovenských, hlavne východoslovenských miest. Udelenie výsad kráľom a ich prípadné následné odobratie často zapríčinilo rozvoj alebo naopak zabrzdenie vývoja. Väčšina miest zaznamenala po povýšení na mesto rozkvet - napr. spomínaná Bratislava, Košice, Prešov a iné. Dobrým príkladom je aj Skalica, kde nastal veľký rozmach remesiel. Niektoré obce - Starý Tekov, Dobrá Niva atď. nemali okrem rozhodnutia kráľa iné podmienky na rast a nezmenili sa na mestá. Nitra mala všetky podmienky a tradíciu na rast, dostala aj mestské privilégiá, ktoré jej ale boli odobraté a dostala sa do područia nitrianskeho biskupa, ktorý stáročia brzdil jej vývoj.
Vpád Turkov zapríčinil presťahovanie ostrihomského arcibiskupstva do Trnavy. Hoci toto mesto je najstaršie na Slovensku, najväčší význam dosiahlo paradoxne v čase, keď ostatné slovenské mestá upadali, čiže v 16. - 17. storočí. Význam mesta začal klesať až koncom 18. a v 19.storočí, keď sa univerzita a arcibiskup odsťahovali. Opätovný rozvoj prinieslo železničné spojenie a počas 1. ČSR bola tretím najväčším slovenským mestom.
Turecké vojny zapríčinili aj vznik najskôr pevnosti, neskôr mesta Nové Zámky, ktorých rozvoj podobne ako v Trnave v 19. storočí podnietilo to, že sa stali železničným uzlom.
Politickým rozhodnutím sa sídlom Pohronskej župy v r. 1940 nestal Zvolen, ale Banská Bystrica a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj o 9 a 20 rokov, ked sa stala sídlom kraja (Banskobystrického, resp. Stredoslovenského). Za 50 rokov týmto rozhodnutím predbehla Banská Bystrica svojho južného suseda dvojnásobne v počte obyvateľov, hoci pôvodne mali obidve mestá populáciu 13.tisíc ľudí.
Blízkosť surovín, napr. striebra, zlata, medi, uhlia a pod. zabezpečil prosperitu banských miest. Intenzívna banská činnosť začala po príchodne nemecky hovoriacich hostí - kvalifikovaných baníkov, ktorí poznali nové ťažobné postupy. Z najznámejších miest sa v Banskej Štiavnici ťažilo striebro, v Kremnici zlato a v Banskej Bystrici meď. Najlepšie obdobie zažili v 14. - 15.storočí a po prestávke zapríčinenej vpádom Turkov a stavovskými povstaniami opäť v 18. storočí. Závislosť od ložísk rúd sa však neskôr ukázala ako riziková, pretože po ich vyčerpaní čakal tieto mestá pomalý úpadok s výnimkou Banskej Bystrice, ktorá mala ako jediná aj pomerne dobrú dopravnú polohu a mohla sa preorientovať na obchod. Najskôr zanikla ťažba v okolí Nitrianskeho Pravna, Ružomberka a Rožňavy, kde sa neskôr obnovila.
V Kremnici úpadok pomohla zastaviť až stavba železničnej trate. Jej vybudovaním sa zastavil odliv obyvateľstva, čo sa ale nepodarilo v Banskej Štiavnici. Kým koncom 18. storočia mala 24.tisíc, v r. 1900 už len 16.tisíc, v r. 1930 13.tisíc a po prenesení sídla okresu do Žiaru nad Hronom v r. 1960 dokonca len okolo 7.tisíc obyvateľov. Nezabrala ani výstavba železnice, či už úzkokoľajnej alebo klasickej, ani tabaková továreň a iných menších priemyselných závodov. Hlavným obmedzujúcim faktorom bola odľahlá poloha. Po vyčerpaní ložísk dokázal toto mesto postaviť na nohy až turistický ruch. Ten snáď pomôže aj východoslovenskému Smolníku, kde sa kedysi ťažilo striebro, meď a pyrit, sídlila tu dokonca banská komora. Po ukončení ťažby sa prosperujúce mestečko zmenilo na chudobnú obec. Niečo podobné sa dá povedať o Dobšinej.
V 20.storočí ťažba uhlia úplne zmenila tvár miest Nováky, Prievidza, Handlová a Veľký Krtíš. Ale po poklese ťažby vo Veľkom Krtíši nastali podobné problémy ako v starších baníckych mestách - pre bývalých baníkov a ich rodiny nie sú pracovné príležitosti.
Malokarpatské mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra vďačia za svoj rozvoj pestovaniu viniča, šikovnosti rúk svojich obyvateľov. Posledne menované ale doplatilo na zastaralé myslenie svojich mestských pánov, ktorí odmietli železnicu, pretože by vraj priniesla mravnú skazu. A tak Modru hospodársky predbehol susedný Pezinok.
Na záver treba spomenúť turistický ruch. Najlepším príkladom sú Piešťany a Trenčianske Teplice. Kým sa vo vačšej miere nezačali využívať termálne pramene, boli to iba menšie mestečká bez zaujímavejšej zástavby. Turistický ruch spôsobil stavebný a kultúrny rozvoj. Zaujímavým príkladom sú Dudince, ktoré boli ešte tesne po r. 1945 obyčajnou dedinou, ale dnes tu stoja moderné kúpele. Vysoké Tatry sú trocha odlišnou lokalitou, ale ich rozvoj sa tiež zakladá na turistike.
