reklama

Slovenský štát - Salzburské rokovania a čo bolo potom

Po vzniku slovenského štátu sa postupne vyprofilovali v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS) dve krídla – jedno radikálne, požadujúce pokračovanie „slovenskej revolúcie“ a preberanie nacistického vzoru a druhé konzervatívne, ktoré odmietalo permanentnú revolúciu. Na jar 1940 tento skôr ideologický, mocenský a personálny než zásadný politický spor vyvrcholil. Víťazstvo sa prikláňalo na stranu konzervatívcov. Hrozila otvorená kríza, Mach tajne podal demisiu na fukciu veliteľa Hlinkovej gardy, ktorá bola podľa nového zákona podriadená prísnejšej kontrole HSĽS. Aj premiér Tuka hrozil demisiou, ale súčasne prijímal k súkromným jednaniam nemeckých emisárov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Do sporu ale vtedy rázne zasiahlo Nemecko - nemecký vyslanec Bernard poslal do Berlína memorandum obsahujúce výhrady k slovenskej politike a demonštratívne opustil Bratislavu, čo v diplomatickej reči neveštilo pre Slovensko nič dobré. A nakoniec koncom júla prišlo pozvanie na návštevu k Hilerovi do Nemeckej ríše. Do Salzburgu pricestovali Jozef Tiso, Vojtech Tuka, Tido J. Gašpar a Alexander Mach. S Adolfom Hitlerom, Joachimom von Ribbentropom a ďalšími nacistickými činiteľmi rokovali o situácii na Slovensku. Nacisti Tisovi fakticky nadiktovali, aké vládne zmeny má uskutočnuť v prospech radikálneho Tukovho smeru. Tiso prijal nemecký diktát a súhlasil s odvolaním pre Nemcov nepohodlného Ďurčanského z funkcie ministra zahraničných vecí a ministra vnútra. Kľúčové miesta v slovenskej politike zaujali A. Mach a V. Tuka. Salzburský diktát znamenal definitívne oklieštenie suverenity Slovenska a umocnenie jeho totálnej závislosti od Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začala sa druhá etapa formovania vnútorného režimu Slovenskej republiky. Bola v znamení priebojného a sebavedomého nástupu radikálnych fašistických síl. Vojtech Tuka sa vrátil zo Salzburgu ako najmocnejší muž Slovenska, nechal zvolať pred Národné divadlo na námestie veľké zhromaždenie a z balkónu divadla vyhlásil, že nastávajú nové časy na Slovensku, bude koniec polovičatej politiky, nastane politika nová, do ktorej nebude môcť hocikto hovoriť, a slávnostne vyhlásil, že na Slovensku bude zavedený slovenský národný socializmus. Murgaš bol menovaný šéfom propagandy, začal hovoriť v mene „vodcovstva" proti poslancom, proti Snemu, proti „bielym" židom, proti skutočným židom, proti staroľudákom, proti novoľudákom, jednoducho proti takmer všetkým, ale v konečnom dôsledku za Nemcov. Nový nemecký vyslanec Manfred von Killinger sa v posalzburskom období zameral najmä na obmedzovanie zahraničnopolitických aktivít Bratislavy a na podporu ríši najbližších politických predstaviteľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V januári 1941 na zhromaždení veliteľov Hlinkovej gardy v Trenčianskych Tepliciach vyhlásil Tuka štrnásťbodový program slovenského národného socializmu. Išlo o primitívnu zmes nacionalistickej a sociálnej demagógie, preloženou protidemokratickými a antisemitskými požiadavkami. Jeho hlavným cieľom bola mechanická aplikácia nacistického vzoru na slovenské podmienky a bezvýhradná orientácia vnútornej slovenskej politiky na hitlerovské Nemecko. Program mal do značnej miery, najmä v sociálnej oblasti, „plebejský" charakter. Tuka upozorňoval, že Slovensko vnútorne prechádza k nacionálnemu socializmu, jasne však odmieta komunizmus. Radikáli sa snažili o podstatnú zmenu ústavy, z ktorej chceli odstrániť „nebezpečie zkazonostnej demokratickej mentality". Hovorili o nutnosti rekonštrukcie alebo dokonca likvidácii snemu, premiér Tuka už v októbri 1940 požadoval i zásadnú personálnu rekonštrukciu vlády, z ktorej chcel odstrániť staroľudákov, prívržencov konzervatívneho krídla (Júliusa Stana, Gejzu Medrického, Jozefa Siváka, Gejzu Fritze) a nahradiť ich prívržencami slovenského národného socializmu. Tiso však takýto návrh rozhodne zamietol a odvolával sa na rozhodnutie predsedníctva HSĽS. Radikáli preto chceli ovládnuť stranícke štruktúry, sám Tuka túžil po predsedníckej, vodcovskej funkcii v čele štátostrany. Spoločne s Machom chcel presadiť, aby vládny úradníci menovaní predsedom vlády a ministrom vnútra na úrovni županov, okresných náčelníkov, starostov a vládnych komisárov súčasne zastávali zodpovedajúce funkcie v straníckej hierarchii (župy, okresy, obce).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Verbálne prejavy o nutnosti zavedenia slovenského národného socializmu sa premietali do každodennej politickej praxe i zákonodarnej sféry. Snem delegoval značnú časť svojich právomocí na vládu. Člen legislatívneho orgánu vlády Jozef Martinka definoval princípy nacionálnosocialistického práva tak, že ako nemôžu platiť rovnaké zákony pre ľudožrútov a civilizovaných ľudí, nemožu platiť ani pre židov a ostatných. Prebiehajúca fašizácia režimu sa najviac prejavila pri riešení tzv. židovskej otázky v roku 1941, kde bol prijatý rasový princíp.

Napriek prehlbujúcemu sa totalitnému charakteru režimu sa nepodarilo nacionálnosocialistické princípy a metódy, až na niektoré dôležité výnimky, presadiť podľa predstáv ich predstaviteľov. Nepriamo tomu bránila meniaca sa medzinárodná situácia, pokračujúce vojenské porážky nacistického Nemecka a tým súvisiaca vnútorná kríza režimu, v administratíve, súdnych i bezpečnostných orgánoch pracovali ľudia, ktorí buď z alibizmu alebo kvôli svojmu názoru sabotovali zavádzanie nacionálnosocialistických metód.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konzervatívne krídlo vo vládnom tábore bolo síce po salzburskom diktáte oslabené, ale nekapitulovalo. Rýchlo sa prispôsobilo novej situácii a v pokračujúcom vnútornopolitickom zápase (pred verejnosťou stále utajovaným) s radikálmi čiastočne prevzalo ich terminológiu. K znepokojeniu domácich cirkevných kruhov a k zdeseniu vatikánskych Tiso vo svojom boji s radikálmi dokonca v jednom z mnohých verejných prejavov prirovnal sociálne princípy nacionálneho socializmu k sociálnym zásadám pápežských encyklík. Konzervatívci domácich národných socialistov vlastne porazili ich vlastným zbraňami: zavedením vodcovského princípu, radikálnym riešením židovskej otázky a prehĺbením kolaborácie s Nemeckom. Sami nacisti veľmi rýchlo a pragmaticky zhodnotili účinnosť spolupráce s radikálmi na jednej strane a na strane druhej s konzervatívcami, ktorí sa pre nich stali oveľa efektívnejším partnerom. Konzervatívci boli pre riadenie „vzorového štátu" nielen odborne pripravení, ale mali vo verejnosti omnoho väčšiu autoritu než národní socialisti. Autorita prezidenta bola naviac posilnená aj jeho kňažským poslaním, ktoré vždy dôsledne vykonával i pri svojich najvyšších politických funkciách. Sám tretí nemecký vyslanec Ludin vyjadril názor, že Tiso ako pragmaticky uvažujúci politik nemôže robiť inú zahraničnú politiku ako nemeckú, nepochyboval o jeho poctivej vôli žiť v bratstve s Nemeckom a odmietol ho odmietať iba preto, že bol farár.

Nacistom síce boli síce slovenskí národní socialisti určite sympatickejší a bližší, ale vo vnútornom zápase ich nechali padnúť. Stalo sa to na jeseň 1942 na celoštátnej politickej škole HSĽS na Sliači prijatím nového zákona o HSĽS. Zákonom bol v strane a v štáte právne zakotvený vodcovský princíp. Vodcom sa stal Tiso. K porážke radikálov prispela i tvz. Snaczkého aféra. Anton Snaczký bol Tukov chránenec a spolupracovník a premiér ho presadil do diplomatických služieb. Vo funkcii vojenského atašé v Ríme však dezertoval do Maďarska, čo bolo považované za neodpustiteľné previnenie. Toto využili konzervatívci k výraznému oslabeniu vplyvu a postavenia premiéra Tuku. Krídlo národných socialistov sa tak dostalo v slovenskom verejnom živote na okraj politického vplyvu a mnohí z tohto krídla, napr. Alexander Mach sa poslušne podriadili prezidentovi. Extrémni radikáli zostali len v Hlinkovej garde, ktorá však strácala svoje niekdajšie postavenie a vplyv. Radikáli sa znova aktivizovali až na jeseň 1944 pri potláčaní SNP.

Zoznam použitej literatúry:

KAMENEC, Ivan. Slovenský štát v obrazech (1939-1945). Praha: Ottovo nakladatelství, 2008, 250 s.

KOVÁČ, Pavol. Kronika Slovenska 2. Bratislava: Fortuna Print, 1999, 610 s.

ČULEN, Konštantín.Po Svätoplukovi druhá naša hlava (Život Dr. Jozefa Tisu). Partizánske: Garmond, 1992, 550 s.

Jakub Rohár

Jakub Rohár

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Jakub a vnímam tento svet a ľudí v ňom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu