reklama

Maďari do roku 1000

Ugrofíni (obývajúci oblasti západne od Uralu), veľmi vzdialení predkovia Maďarov, sa vyčlenili z nositeľov tkz. prauralčiny (žili v oblasti medzi Uralom a dolným tokom rieky Ob) začiatkom 4. tisícročia pred Kr. Na prelome 3. a 2. tisícročia pred Kr. sa rozdelili na dve skupiny, v jednej môžeme hľadať predchodcov dnešných Fínov, v druhej, ugorskej vetve, predkov Maďarov, ktorý v tej dobe žili v oblasti severovýchodne od dnešného Volgogradu v Rusku. Medzi rokmi 1000 až 500 pred Kr. prešli postupne pod vplyvom iných etník a prírodných podmienok na kočovný spôsob života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Od 5. stor. po Kr. sa predkovia Maďarov dostávajú pod silný vplyv tureckých etník (západný Turci, Chazari), zároveň sa presunuli z oblasti medzi Volgou a Kamou na juhozápad, do oblasti medzi Dneprom a Donom. Usadili ich tu Chazari, aby chránili západnú hranicu Chazarskej ríše (proti Protobulharom, ktorí boli porazení). Ale predkovia Maďarov sa dostávali do nepriateľského pomeru s Chazarmi a presunuli svoje sídla do oblasti, ktorá sa podľa ich vodcu Levediho volala Levedia (oblasť dolného toku Južného Bugu). Ani tu však nezostali, pretože po prehratom boji s Pečenehmi museli odísť do oblasti Atelkuzu (územie medzi deltou Dunaja a Dnestrom). Tu ich zasiahol druhý útok Pečenehovcov v roku 895 a starí Maďari ich nevedeli zadržať, hlavne po vyčerpaní z bojov s Bulharmi. Využili teda znalosť prostredia Karpatskej kotliny, kde sa sporadicky objavovali už od roku 862, prekročili Karpaty a obsadili Potisie, ktoré patrilo Veľkej Morave. Doviesť ich sem mal ich prvý náčelník Arpád, ktorý pravdepodobne zomrel v roku 907. Dobré vzťahy s veľkomoravským panovníkom Mojmírom II. skončili už v r. 900 a Maďari obsadili Zadunajsko. Mojmíra a jeho brata Svätopluka porazili definitívne v roku 906, staršie pramene udávajú bitku pri Bánhide (Zadunajsko).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vojvodcovia Dursak a Bogat 4. júla 907 v bitke pri Bratislave na hlavu porazili veľkú bavorskú armádu, ktorá sa pokúšala dobyť nazad územie v Panónii. Padli tu bavorský vojvoda Luitpold, salzburský arcibiskup Teotmar, frizinský biskup Udo a iní.

Približne od roku 920 Maďari prenikli do juhoslovenských krajov, ktoré spustošili, zároveň zničili aj cirkevnú organizáciu a slovenskí veľmoži im museli začať platiť tribút. Ako kočovníci si nestavali pevné osady, iba ako dobyvatelia vytlačili pôvodné obyvateľstvo.

Pretože sa však v Karpatskej kotline dlhodobo nedá uplatňovať nomádizmus, postupom času museli prejsť na tkz. polonomádizmus, kde sa časť obyvateľstva už venuje obrábaniu pôdy a nakoniec sa úplne usadiť. To však trvalo celé desaťročia, dovtedy získavali existenčné potreby výmenným obchodom, na lúpežných výpravách alebo vymáhaním mierového tribútu od pôvodného obyvateľstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Nitre zriadili údelné vojvodstvo, ktoré spravoval vojvodca Lél , neskôr Arpádov syn Zaltas a po ňom jeho syn Takšoň (iný prameň uvádza mená Ullo a Tevel, po ktorom nastúpil už jednotne uvádzaný Takšoň).

Maďarské výpravy sa od roku 899 stali postrachom Európy. Prvé výpravy plienili v severnom Taliansku a východom Nemecku (Durínsko, Sasko, Švábsko), od roku 910 aj v dnešnom východnom Francúzsku ( Burgundsko, Lotrinsko) a Byzancii, v 20. a 30. rokoch vyrabovali južné Taliansko, vo Francúzku dosiahli až breh Atlantiku. V 40. rokoch dokonca prenikli na územie dnešného Španielska. Zároveň na Slovenska dosiahli líniu Bratislava - Hlohovec - Nitra - Levice - Veľký Krtíš - Lučenec - Rimavská Sobota - Turňa, pričom severnejšie územia považovali za svoju sféru vplyvu. Niekedy v 50. rokoch dosiahli okolie Piešťan, kde zničil rotundu v Ducovom. Základom bojových úspechov bol moment prekvapenia, veľká pohyblivosť jazdcov, dobré narábanie s reflexným lukom a so šablou a pevná disciplína. Na výpravách sa zúčastňovali iba jednotlivé kmene, nie celý zväz, zložený z kmeňov Nyék, Magyer, Kurt - Gyarmat, Tarján, Jeno, Kér a Keszi. Na čele stál kmeň Magyar, z ktorého vyšli aj prvé kniežatá a nakoniec dali meno celému kmeňovému zväzu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V júli 955 vojvodcovia Bulcsu, Lél a Súr prepadli na čele 12-tisícového vojska Bavorsko a Švábsko a začali obliehať Augsburg na brehu rieky Lech. Nemecký kráľ Otto I. ich však porazil, zahynuli skoro všetci, čo bola polovica vojenskej sily celého kmeňového zväzu a domov sa údajne vrátilo iba 10 bojovníkov. Vojvodcovia boli popravení. Po tejto krutej porážke sa už neodvážili rabovať v nemeckých krajinách a pokračovali v útokoch proti Byzancii, kde boli porazení v roku 970 pri Arkadiopole.

Medzitým Arpádovci pripojili domény popravených vojvodcov k svojmu panstvu, čím okrem medziriečia Dunaja a Tisy ovládli aj Zadunajsko, Biharsko a juhozápadné Slovensko. Týmto sa ich postavenie výrazne posilnilo a Takšoň získal rozhodujúci vplyv.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po ňom okolo roku 971 prevzal vládu jeho starší syn Gejza, ktorý sa stal veľkokniežaťom v Ostrihome, mladšiemu synovi Michalovi pripadol údel v Nitre. Gejza sa dal aj spolu s družinou v roku 972 pokrstiť nemeckým misionárom Brunom zo Sankt Gallenu a koristnícke výpravy navždy ustali.

Knieža Michal postupne rozširoval svoju moc smerom na sever a severovýchod do horských dolín Karpát, kde musel eliminovať miestnych veľmožov, ktorých si podrobil buď násilím alebo k nemu prešli dobrovoľne ( napr. predkovia Poznanovcov, ktorí ovládali stredné a severné Ponitrie, Turiec a Rajec a Huntovcov z juhu stredného Slovenska) a uchovali si časť svojich pôvodných rodových majetkov. Michal mal za ženu bulharskú princeznú, jeho deti mali slovanské mená Ladislav a Vazul (Vasil) a podporoval kresťanov - obnovený bol podzoborský kláštor a niekdajšia biskupská katedrála sv. Emerána v Nitre.

Gejza s nevôľou sledoval silnú pozíciu Michala, preto ho v roku 995 nechal odstrániť, aby nemohol ohroziť nástupnícke práva Gejzovho syna - legendárneho Štefana (pôvodným menom Vajk). Ten najskôr nastúpil na kniežací stolec v Nitre a oženil sa s bavorskou princeznou Gizelou, s ktorou prišiel aj početný nemecký sprievod.

Po smrti Gejzu v roku 997 nastúpil na veľkokniežací stolec, lenže jeho nástupnícke práva spochybnilo šomodské knieža Kopáň (Kopánny), ktorý si na základe starešinského princípu robil nárok na vládu. Okolo neho sa zoskupili aj iní nespokojenci, požadujúci návrat k pohanským zvykom. Štefan rýchlo opustil Ostrihom, uchýlil sa do tábora Bíňa, kde sa k nemu pridali slovenské kniežatá Hunt a Poznan a spolu s inými veľmožmi a nemeckými rytiermi Kopáňa porazil. Jeho telo bolo rozštvrtené na výstrahu.

Krátko nato, 25.12.1000 bol Štefan z vôle nemeckého cisára Ottu I. a pápeža Silvestra II. korunovaný za kráľa. Týmto aktom vzniklo kráľovstvo Uhorsko, ktoré pretrvalo nasledujúcich 918 rokov.

Jakub Rohár

Jakub Rohár

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Jakub a vnímam tento svet a ľudí v ňom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu