reklama

Náš exprezident mojimi očami

S blížiacimi sa prezidentskými voľbami som si, neviem prečo, spomenul na nášho exprezidenta - Rudolfa Schustera a trocha si zaspomínal...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Bolo to pred vyše 10. rokmi, keď som pozeral TV, pravdepodobne to bola Markíza a práve vtedy tam išiel program o Košiciach. Rudolf Schuster chodil s nejakými ľudmi z mestského úradu po uličkách starého mesta a všimol si schátraný dom. Spýtal sa: " Komu patrí tento dom? " Tí ľudia okolo neho nazreli do papierov, povedali nejaké meno...a ďalší záber ukázal dom už v lešení, majstri práve dokončovali novú strechu. Schuster, vtedy ešte primátor mesta, dal zrejme týmto najavo, že ak ho ľudia v nasledujúcich prezidentských voľbách zvolia, dá do poriadku celé Slovensko. Takto som to aspoň pochopil vtedy ja. Po rozhovore, kde sa predstavil ľudu, nastúpil nie do BMW, Mercedesu alebo iného drahého auta, ale do Škody Favorit, ešte ten prvý model z 80.rokov a odišiel. On si nepotrpel na drahé autá, ale ako bežný občan používal bežné vozidlá. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že táto veľká starostlivosť uvalila na mesto veľké dlhy, čo potom však Schuster už riešiť nemusel - to zostalo na pleciach Zdenka Trebuľu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po veľkej podpore vládnucich strán (čo zrejme neskôr riadne uľutovali) bol občanmi Schuster zvolený za prezidenta a v júni 1999 slávnostne nastúpil do úradu. Chcel pôsobiť ako uzmierovateľ na slovenskej politickej scéne a skutočne to pôsobilo veľkolepo - Migaš, Dzurinda a Schuster držali tri svätoplukové prúty na znak jednoty. A presne ako pred vyše 1100 rokmi, táto jednota vydržala iba zopár mesiacov. "Traja mudrci z východu" išli rýchlo každý svojou cestou.

Zlomom bola jeho choroba presne o rok - čiže v júni 2000. Po tenisovom zápase začal mať prezident ťažkosti, až sa jeho stav zhoršil natoľko, že musel podstúpiť viacero operácií. Dnes sa uvádza, že jeho život bol zachránený už na Slovensku a jediným nedostatkom bolo to, že tu chýbal prístroj na umelé dýchanie a preto ho museli previesť na rakúsku kliniku. Ale vtedy sa všade písalo a hovorilo, že slovenskí lekári operácie zbabrali a dokonca sám prezident ich neskôr zažaloval, čo sa mi už vtedy zdalo čudné. Lekárska veda má svoje hranice a ani ten najlepší lekár si nemôže byť istý, že nenastanú komplikácie. Trápne pôsobilo aj jeho vyhlásenie, že pre slovenských politikov bol už mŕtvy a zástupca vlády, čo s ním letel do Insbrucku, iba čakal, kedy bude mocť oznámiť Dzurindovi,že kedy môže prevziať právomoci. Jednoducho, strápnil celé Slovensko pred svetom a nemecké noviny sem neodporúčali cestovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som už spomenul, snažil sa tváriť ako bežný človek z ľudu a práve toto mi najviac utkvelo v pamäti. Napr. jeho cestovanie vlakom z Bratislavy do Košíc. So svojou dnes už nebohou manželkou sedel v kupé a hovoril do kamery, že on si nepotrpí na luxus a bude cestovať tak, ako doteraz. Až na to, že po celom vozni a vlaku chodili policajti, resp. ľudia z ochrany verejných činiteľov (aby som bol presný), na každej železničnej stanici, kadiaľ vlak prešiel, bola zosilnená hliadka železničnej polície a popri trati išli tiež autá z prezidentovej kolóny. Čiže to celé stálo viac ako keby išiel lietadlom, nieto ešte autom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presláveným sa stalo jeho bývanie v dvojgarzónke v podkroví prezidentského paláca. Ľud mal vidieť, že je skutočne ich prezidentom a podľa toho aj býva. V pozadí boli vidieť hrnce, v ktorých sa varili jedlá na dvojplatničke. Nakoniec sa však predsa len presťahovali do vily pod Slavín, ktorá kedysi patrila VSŽ, kde však bolo všetko zlé. Od zariadenia, cez samotné veľkosti miestností, kde by sa nezmestila návšteva až po plot okolo pozemku, ktorý bol z obyčajného pletiva a tak ho nahradil plot za 5,5 mil...(pre objektivitu, až oveľa neskôr).

Prijímanie návštev zo zahraničia bolo tiež zaujímavé - sadenie stromov v prezidentskej záhrade bola vždy veľká udalosť. Niektorí hostia - napr. švédsky kráľ, boli aktívni, iní už menej, napr. španielsky kráľ, ktorý dokonca odriekol účasť na kutí rýľa v hámri v Medzeve (Schusterovo rodisko), čo tiež patrilo k tradičným bodom programu. Na záver nasledovali dary, napr. portugalský prezident priniesol vzácne portské víno a nás prezident ho za to ponúkol drienkovicou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svoj čas si krátil okrem prejavov o stave republiky, ktoré podobne ako dnes, okrem analytikov nikoho netrápili, cestovaním do zahraničia. O stretnutí s anakondou v Brazílii vyšla aj kniha, okrem toho Rudolf Schuster napísal množstvo ďalších kníh, ktoré však nemali veľkú odozvu medzi tým pospolitým ľudom. Ten zaujala nová osobnosť na našom politickom nebi - Ivan Gašparovič, vďaka ktorému Schuster nepostúpil vo voľbách v roku 2004 ani do druhého kola a tak som tu mohol spomínať:-)

Jakub Rohár

Jakub Rohár

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Jakub a vnímam tento svet a ľudí v ňom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu