reklama

Sklamanie nad vysokoškolským životom

Keď som odchádzal z gymnázia po 8 rokoch, nebolo veľmi za čím smútiť. Kolektív to nebol dobrý, dá sa povedať, že takmer žiadny. Napr. nevedeli sme sa zhodnúť, ani kam pôjdeme na školský výlet, tak sme nešli nikam. Nejaké drobné kamarátstva tam síce vznikli, ale nie veľmi trváce. Jednoducho, tešil som sa, že idem odtiaľ preč a že môžem na VŠ začať odznova, poučený z chýb, ktoré som porobil aj ja, aj iní. Dnes však vidím, že moje očakávania boli prehnané a nič prevratného sa nestalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

"Vysoká škola, resp. štúdium na nej, je najkrajšia časť života...získaš zážitky na celý život...všetko, čo si zažil dovtedy, sa ti bude zdať nič v porovnaní s tým, jednoducho, tvoj život sa zmení k lepšiemu" - toto všetko nám hovorili, dokonca aj jeden profesor na gymnáziu.

Podľahol som tomuto optimizmu, nevedel som sa dočkať začiatku semestra, ako sa rozhýbe môj stojatý život. Zoznámim sa s ľudmi, s ktorými ma bude spájať logicky viac, než s tým zo strednej školy, kedže sme si vybrali tú istú školu, ten istý odbor. Budeme tráviť spolu voľný čas, výlety, proste zážitky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po roku a pol, čo som na tej škole, možem rekapitulovať - hmm tak život sa mi zmenil riadne, to je pravda, ale to by sa mi zmenil tak - či tak. Ale tak pekne po poriadku: Už neodchádzam do školy 5-10 min. pred začiatkom vyučovania, ale dobrú hodinu aj viac. Byť často v Bratislave je vcelku obohacujúce, byť a žiť v tom mestskom ruchu, pochopiť ten charakter hlavného mesta - veľké domy,obchody, cesty, električky, všade veľa ľudí (hoci Bratislava nie je veľkomestom vo svetovom ponímaní, ale predsa). Stiedať toto prostredie s prostredím malomestským a dedinským je zaujímavé - ale toto súvisí s VŠ iba tak, že sa v Bratislave nachádza, ničím iným, kebyže tam školu nemám, nezažijem to. To by som mohol ísť do Bratislavy robiť a zažijem to isté. Aj to, že som oveľa samostatnejší ako na gymnáziu, idem si kam chcem, kedy chcem, prídem hocikedy sa mi zachce, nesúvisí so štúdiom na VŠ, ale s mojim vekom a ten by som dosiahol aj bez toho... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nástupe na novú školu bolo rýchlo zrejmé, že nejaký extra kolektív nevzniká a ani nemá šancu vzniknúť. To, že sme išli študovať ten istý odbor, vôbec neznamená, že sme si tak blízky, ako som si myslel. Stretla sa tu široká plejáda ľudí - od maxi liberálov až po veľmi konzervatívnych, od až priveľmi nábožných po úplných nevercov, od totálnych flákačov až po takých, čo na prednáške zapíšu najmenej 10 strán, od tichých a nespoločenských až po veľmi výrečných, ktorí si ani nepremyslia, čo ti povedia. Automaticky sme sa podelili na bratislavčanov, na dochádzajúcich (aj ja) a tých internátových. Ďalej sme boli podelení medzi pokročilých a začiatočníkov, nahádzaní na semináre v rôznych časoch a podľa toho, aký predmet sme si zvolili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naša pôvodne veľká skupina sa postupne podelila na čoraz menšie diely, až som nakoniec zistil, že v tom veľkom celku zostal sám. Prvý rok sme sa nepoznali, teraz sa už poznáme. Ale rozdelenie je také, že jednu hodinu vidím jedného, ďalšiu iného, potom zase toho a dokopy som riadne nevidel nikoho. Niektorých spolužiakov nevidím vôbec. Cez seminár alebo prednášku sa nedá baviť a keď skončia, niektorí idú na svoje hodiny, iní idú na intrák a niektorí sa jednoducho stratia. 

Bratislavčania idú domov a rozvíjajú svoje partie zo strednej. Za tými, čo sú na intráku, nechodia, stačí im porozprávať s nimi v škole. Tí, čo dochádzajú, sa tiež náhlia, aby boli rýchlo doma. Najaktívnejší sú tí z internátov, oni majú svoj život na internáte. Zo školy idú tam, pospia, večer žúrujú, občas zájdu do mesta. Bol som ich kuknúť, ale predsa nemôžem tam zostať, 35 km od domu...a nakoniec, nechodia tam ani bratislavčania, nie ešte dochádzajúci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekto si povie: " Tak sa s nimi bav, choď na kofolu, na akciu." Ľahko povie človek neznalý problému. Nie som nespoločenský, porozprávam sa s každým bez rozdielu, s niekym si sadnem viac, s niekym menej, ale že by som mal s niekym problém, to nie, práveže si myslím, že sú tam fajn ľudia. Ale rozprávať sa s niekym, usmiať sa na ňho, to má od kamarástva ďaleko. Kamarátstvo musí prísť samo, to sa nedá vynútiť...a tak neboli žiadne spoločné akcie, výlety, zážitky. Tie som zažil iba v starom prostredí - doma. 

Bolo mi povedané, že nie som jediný s týmto poznatkom o živote na VŠ. Tí, čo dochádzajú, sa do kolektívu zaraďajú ťažko. Nadviazal jedno veľmi dobré kamarátstvo na novej škole a som aspoň za to vďačný. S ostatnými som mimo školy, cez prázdniny, v minimálnom, prakticky nulovom kontakte. Kebyže nebodaj nejaký môj spolužiak zomrel, ani sa to nemám ako dozvedieť. Ale ktovie, asi to tak má byť... 

Jakub Rohár

Jakub Rohár

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Jakub a vnímam tento svet a ľudí v ňom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu